V produktivite musíme pridať (správa za rok 2019)
Národná rada pre produktivitu SR vydala správu o produktivite a konkurencieschopnosti za rok 2019. V správe sa uvádza, že Slovensko, ako krajina s lacnou a kvalifikovanou pracovnou silou, profitovalo z prílevu zahraničných investícií a stalo sa montážnou halou medzinárodných koncernov. Takýto model ekonomického rozvoja ale nie je udržateľný na neobmedzenú dobu.
Postavenie Slovenska v hlavných svetových rebríčkoch konkurencieschopnosti a podnikateľského prostredia je nepriaznivé v porovnaní s krajinami V4 a inými krajinami s podobnou históriou či úrovňou ekonomického rozvoja. Podľa Svetového ekonomického fóra sa nachádzame na 42. pozícii, v prvej tretine rebríčka konkurencieschopnosti ekonomík. Podľa hodnotenia Svetovej banky Doing Business sa naše postavenie (45. miesto) pohoršilo o 3 priečky v porovnaní s minulým rokom.
Náklady na zamestnanca stúpajú, čo má negatívny vplyv na konkurencieschopnosť krajiny. Náklady na odpracovanú hodinu v roku 2018 (15,9 eura v parite kúpnej sily na hodinu) dosahovali 67 % priemeru EÚ-28 (23,7 eura), pričom produktivita práce na odpracovanú hodinu sa nachádzala na úrovni 77 %. Doba, keď slovenská ekonomika mala výhodu relatívne lacnej pracovnej sily, môže v blízkej budúcnosti skončiť.
Sektor služieb je sektorom s najväčšou pridanou hodnotou na Slovensku, tvoriaci 64 % pridanej hodnoty. Vidno aj dopad transformácie: klesol podiel pridanej hodnoty vyrobenej v priemysle v prospech stavebníctva a služieb. Rast produktivity práce bol výrazný najmä v automobilovom priemysle, zásluhou vysoko produktívnych zahraničných firiem orientovaných na export.
Priemerným ročným rastom okolo 3,7 % sa zadlženosť dostala z 64 % HDP na 90,9 %. Nadmerné využívanie dlhového financovania môže vystaviť privátny sektor značnému riziku a ublížiť konkurencieschopnosti firiem, obzvlášť malým a stredným podnikom náchylným na makroekonomické šoky.
Slovensko zaostáva za okolitými krajinami tak v kvalite ako aj v tempe budovania dopravnej siete. Dosahujeme slabé výsledky aj v kvalite logistiky. Sieťová infraštruktúra je na porovnateľnej úrovni ako u okolitých štátov, no významne zaostáva za lídrami v rámci EÚ.
Slovenský vývoz v pomere k HDP dosahoval podľa Eurostatu v roku 2018 úroveň 96,1 %, čo je vysoko nad priemerom EÚ-28 (46,2%) a najvyššia z okolitých štátov. Problematická je nízka domáca pridaná hodnota vývozu, ktorá naznačuje, že naša ekonomika je z globálneho hľadiska stále do značnej miery „montážnou dielňou“ medzinárodných spoločností. Pre udržanie a posilnenie pozície v globálnej konkurencii je nutné zvýšiť orientáciu na procesy s väčšou pridanou hodnotou.
V rámci opatrení na zvýšenie konkurencieschopnosti a prosperity Slovenska sa okrem iného zdôrazňuje podpora vedy a výskumu, a to v podnikoch, na univerzitách aj verejných výskumných inštitútoch a finančná motivácia ich spolupráce.
Celé znenie správy nájdete na tejto linke.